Nezamestnanosť, trh pracovných síl

Август 10, 2022

Главная
Экономика
Nezamestnanosť, trh pracovných síl

Содержание

2. OBSAH Pojem nezamestnanosť Pracovná sila miera nezamestnanosti Formy nezamestnanosti Dôsledky nezamestnanosti: Na štát Na pracovnú silu
3. Vplyv nezamestnanosti celkovo na ekonomiky
5. NEZAMESTNANOSŤ Nezamestnanosť je ekonomický jav, pri ktorom je určitá časť práceschopného obyvateľstva nezamestnaná, t.j. nepracuje z
6. VŠETKO PRÁCESCHOPNÉ OBYVATEĽSTVO OD 15 DO 62 ROKOV SA ČLENÍ NA 3 ZÁKLADNÉ SKUPINY: Zamestnaní –
7. V TRHOVEJ EKONOMIKE je teda obvyklý stav, keď časť súboru pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie, a
8. MIERA NEZAMESTNANOSTI: Ukazovateľ miery nezamestnanosti: kde: u – miera nezamestnosti (v %) , U – počet
9. PRACOVNÁ SILA SA VYPOČÍTA AKO: L = E + U L – pracovná sila, E -
10. PRÍČINY NEZAMESTNANOSTI: strata zamestnania – napr. bankroty firiem, znižovanie počtu pracovníkov z organizačných dôvodov, nemožnosť návratu
11. DÔSLEDKY NEZAMESTNANOSTI: ekonomické – nízka kúpyschopnosť – znižovanie životnej úrovne, odčerpávanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu,
12. PODĽA ŠTRUKTÚRY TRHU PRÁCE SA ROZLIŠUJÚ TIETO FORMY NEZAMESTNANOSTI: Frikčná nezamestnanoť – vzniká ako dôsledok pohybu
13. ŠTRUKTÚRNA NEZAMESTNANOSŤ vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad
14. CYKLICKÁ NEZAMESTNANOŤ Cyklická nezamestnanoť – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Keď
15. SEZÓNNA NEZAMESTNANOSŤ Sezónna nezamestnanosť – niektoré ekonomické činnosti majú sezónny charakter (zber úrody, letná turistika).
16. DOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ Dobrovoľná nezamestnanosť – začína sa objavovať v niektorých štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú
17. NEDOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ - vzniká, ak je celkový dopyt po práci nižší, než celková ponuka práce. Mzdy
18. PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTI je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. To
19. PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTI Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule. Aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je
20. PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTI Predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie.
21. PERCENTO VYJADRENIA PLNEJ ZAMESTNANOSTI Stretávame sa s rôznym percentom vyjadrenia plnej zamestnanosti – spravidla v rozpätí
22. PRÍČINAMI TOHTO VÝVOJA SÚ : demografické zmeny – majú svoj pôvod v meniacej sa demografickej štruktúre
23. PRÍČINAMI TOHTO VÝVOJA SÚ: vládna politika – zvyšuje úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti prostredníctvom vládnych transferových programov,
24. PRÍČINAMI TOHTO VÝVOJA SÚ : štruktúrne zmeny – okrem účinkov demografických zmien a vládnych programov zvyšuje
25. TRH PRACOVNÝCH SÍL V SR nezamestnanosť, ako jeden z významných ekonomických a sociálnych javov so závažnými
26. ŽIVOTNÉ MINIMUM Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je životné minimum definované
27. Výška životného minima Životné minimum Platné od 1.7.2010 : Jedna plnoletá fyzická osoba: 185,38 € Ďalšia
28. ŽIVOTNÉ MINIMUM NA OBDOBIE OD 1. JÚLA 2014 sumy životného minima na obdobie od 1. júla
30. Скачать презентацию

Слайд 2

OBSAH
Pojem nezamestnanosť
Pracovná sila
miera nezamestnanosti
Formy nezamestnanosti
Dôsledky nezamestnanosti:
Na štát
Na pracovnú silu

Слайд 3

Vplyv nezamestnanosti celkovo na ekonomiky

Слайд 4

Слайд 5

NEZAMESTNANOSŤ
Nezamestnanosť je ekonomický jav, pri ktorom je určitá časť práceschopného obyvateľstva

nezamestnaná, t.j. nepracuje z rôznych príčin (nedostatok prac. miest, nízke platy).
je vážnym ekonomických problémom, ale aj sociálnym a politickým problémom.

Слайд 6

VŠETKO PRÁCESCHOPNÉ OBYVATEĽSTVO OD 15 DO 62 ROKOV SA ČLENÍ NA

3 ZÁKLADNÉ SKUPINY:

Zamestnaní – sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku.
Nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce.
Musí byť zaregistrovaný v SR na úradoch práce. Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.
Všetci ostatní – ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide teda o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu – je v invalidnom dôchodku, alebo jednoducho vôbec prácu nehľadá.

Слайд 7

V TRHOVEJ EKONOMIKE
je teda obvyklý stav, keď časť súboru pracovnej sily nemá

zodpovedajúce zamestnanie, a teda je nezamestnaná. Rozsah tohto javu sa meria pomocou ukazovateľa nazvaného :
miera nezamestnanosti

Слайд 8

MIERA NEZAMESTNANOSTI:
Ukazovateľ miery nezamestnanosti:
kde:
u – miera nezamestnosti (v %) ,
U –

počet nezamestnaných,
L – počet pracovných síl.

Слайд 9

PRACOVNÁ SILA SA VYPOČÍTA AKO:

L = E + U
L

– pracovná sila,
E - počet zamestnaných,
U – počet nezamestnaných.

Слайд 10

PRÍČINY NEZAMESTNANOSTI:
strata zamestnania – napr. bankroty firiem, znižovanie počtu pracovníkov z organizačných

dôvodov,
nemožnosť návratu do zamestnania – napr. z dôvodu predĺženej materskej dovolenky,
zmena bydliska,
nemožnosť nájsť si primeranú prácu po absolvovaní strednej alebo vysokej školy,
odchod zo zamestnania z vlastnej vôle – nízky plat,
skupina obyvateľstva, ktorá nemá záujem nájsť si prácu a začať pracovať

Слайд 11

DÔSLEDKY NEZAMESTNANOSTI:
ekonomické – nízka kúpyschopnosť – znižovanie životnej úrovne, odčerpávanie finančných

prostriedkov zo štátneho rozpočtu,
sociálne dôsledky – pocit nepotrebnosti, psychické problémy, alkoholizmus, samovraždy.

Слайд 12

PODĽA ŠTRUKTÚRY TRHU PRÁCE SA ROZLIŠUJÚ TIETO FORMY NEZAMESTNANOSTI:
Frikčná nezamestnanoť –

vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. „dobrovoľne nezamestnaní“.
Skúsenosti vo vyspelých krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je v značnej miere frikčná, t.j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať.

Слайд 13

ŠTRUKTÚRNA NEZAMESTNANOSŤ
vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom

po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo.

Слайд 14

CYKLICKÁ NEZAMESTNANOŤ
Cyklická nezamestnanoť – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po

pracovníkoch je nízky.
Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Vzniká, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu.

Слайд 15

SEZÓNNA NEZAMESTNANOSŤ
Sezónna nezamestnanosť – niektoré ekonomické činnosti majú sezónny charakter (zber

úrody, letná turistika).

Слайд 16

DOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ
Dobrovoľná nezamestnanosť – začína sa objavovať v niektorých štátoch, kde podpory

v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké na zabezpečenie istého životného štandardu a mnohí občania preto volia nečinnosť. Spôsobuje ju i uspokojenie nezamestnaných s daným štandardom života.

Слайд 17

NEDOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ
- vzniká, ak je celkový dopyt po práci nižší, než

celková ponuka práce. Mzdy v skutočnosti nie sú pružné, neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce, nevyčisťujú trh v dôsledku zmien na tomto trhu.
Majú sklon reagovať na ekonomické šoky pomaly. Ak sa mzdy nemenia tak, aby vyčistili trhy, môže vzniknúť nerovnováha medzi tými, ktorí miesto hľadajú, a voľnými pracovnými miestami.
V dôsledku toho vzniká na trhu práce nerovnováha, ktorá vyvoláva tie typy nezamestnanosti, ktoré existujú v dnešných trhových ekonomikách.

Слайд 18

PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTI
je taká miera, pri ktorej sú trhy

práce a výrobkov v rovnováhe.
To znamená, že je to taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe.
Pri prirodzenej miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie je prirodzená miera nezamestnanosti najnižšia úroveň, ktorú možno udržať.

Слайд 19

PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTI
Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule. Aj v ekonomike s vysokou

zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania.
Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu.

Слайд 20

PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTI
Predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez

riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie.
Prirodzená miera je, obrazne povedané, zlatým stredom medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti.
Je to úroveň, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky, pod ktorými tlaky na trhoch práce a výrobkov vedú k stále rýchlejšiemu rastu miezd a cien.

Слайд 21

PERCENTO VYJADRENIA PLNEJ ZAMESTNANOSTI
Stretávame sa s rôznym percentom vyjadrenia plnej zamestnanosti

– spravidla v rozpätí od 3 do 12 % nezamestnanosti. Percento prirodzenej miery nezamestnanosti má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miezd. Príčinami tohto vývoja sú:

Слайд 22

PRÍČINAMI TOHTO VÝVOJA SÚ :
demografické zmeny – majú svoj pôvod

v meniacej sa demografickej štruktúre pracovnej sily, najmä v rastúcom podiele mladých ľudí a žien na celkovom počte pracovných síl,

Слайд 23

PRÍČINAMI TOHTO VÝVOJA SÚ:
vládna politika –
zvyšuje úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti

prostredníctvom vládnych transferových programov, ktoré sú určené na zmiernenie problémov nezamestnanosti, a určovanie minimálnej mzdy.

Слайд 24

PRÍČINAMI TOHTO VÝVOJA SÚ :
štruktúrne zmeny –
okrem účinkov demografických

zmien a vládnych programov zvyšuje prirodzenú mieru nezamestnanosti aj štruktúrna nezamestnanosť, ktorá je prejavom segmentácie trhu práce – profesijná štruktúra ponuky nezodpovedá štruktúre dopytu.

Слайд 25

TRH PRACOVNÝCH SÍL V SR
nezamestnanosť, ako jeden z významných ekonomických a sociálnych javov

so závažnými dôsledkami, sa na Slovensku v otvorenej forme prejavila prvýkrát v roku 1990.

Слайд 26

ŽIVOTNÉ MINIMUM
Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

je
životné minimum definované ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Слайд 27

Výška životného minima
Životné minimum
Platné od 1.7.2010 :
Jedna plnoletá fyzická

osoba: 185,38 €
Ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá osoba: 129,31 €
Dieťa Nezaopatrené: 84,61 €
Zaopatrené neplnoleté: 84,61 €
Spolu štvorčlenná rodina: 483,91 €

Слайд 28

ŽIVOTNÉ MINIMUM NA OBDOBIE OD 1. JÚLA 2014
sumy životného minima na

obdobie od 1. júla 2014 ostávajú nezmenené nasledovne:
198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu
138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu
90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa
516 €

Nezamestnanosť, trh pracovných síl

Содержание

OBSAHPojem nezamestnanosťPracovná silamiera nezamestnanostiFormy nezamestnanostiDôsledky nezamestnanosti:Na štátNa pracovnú silu

Vplyv nezamestnanosti celkovo na ekonomiky

NEZAMESTNANOSŤNezamestnanosť je ekonomický jav, pri ktorom je určitá časť práceschopného obyvateľstva

VŠETKO PRÁCESCHOPNÉ OBYVATEĽSTVO OD 15 DO 62 ROKOV SA ČLENÍ NA

V TRHOVEJ EKONOMIKEje teda obvyklý stav, keď časť súboru pracovnej sily nemá

MIERA NEZAMESTNANOSTI: Ukazovateľ miery nezamestnanosti:kde: u – miera nezamestnosti (v %) , U –

PRACOVNÁ SILA SA VYPOČÍTA AKO: L = E + UL

PRÍČINY NEZAMESTNANOSTI:strata zamestnania – napr. bankroty firiem, znižovanie počtu pracovníkov z organizačných

DÔSLEDKY NEZAMESTNANOSTI:ekonomické – nízka kúpyschopnosť – znižovanie životnej úrovne, odčerpávanie finančných

PODĽA ŠTRUKTÚRY TRHU PRÁCE SA ROZLIŠUJÚ TIETO FORMY NEZAMESTNANOSTI:Frikčná nezamestnanoť –

ŠTRUKTÚRNA NEZAMESTNANOSŤ vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom

CYKLICKÁ NEZAMESTNANOŤCyklická nezamestnanoť – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po

SEZÓNNA NEZAMESTNANOSŤSezónna nezamestnanosť – niektoré ekonomické činnosti majú sezónny charakter (zber

DOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤDobrovoľná nezamestnanosť – začína sa objavovať v niektorých štátoch, kde podpory

NEDOBROVOĽNÁ NEZAMESTNANOSŤ- vzniká, ak je celkový dopyt po práci nižší, než

PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTI je taká miera, pri ktorej sú trhy

PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTIPrirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule. Aj v ekonomike s vysokou

PRIRODZENÁ MIERA NEZAMESTNANOSTIPredstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez

PERCENTO VYJADRENIA PLNEJ ZAMESTNANOSTI Stretávame sa s rôznym percentom vyjadrenia plnej zamestnanosti

PRÍČINAMI TOHTO VÝVOJA SÚ :demografické zmeny – majú svoj pôvod

PRÍČINAMI TOHTO VÝVOJA SÚ:vládna politika – zvyšuje úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti

PRÍČINAMI TOHTO VÝVOJA SÚ :štruktúrne zmeny – okrem účinkov demografických

TRH PRACOVNÝCH SÍL V SR nezamestnanosť, ako jeden z významných ekonomických a sociálnych javov

ŽIVOTNÉ MINIMUM Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

Výška životného minimaŽivotné minimum Platné od 1.7.2010 : Jedna plnoletá fyzická

ŽIVOTNÉ MINIMUM NA OBDOBIE OD 1. JÚLA 2014sumy životného minima na

Похожие презентации