Содержание
- 2. Myšlienka európskej integrácie Po 2. svetovej vojne sa Európa nachádzala v morálnom aj ekonomickom kolapse. Prvoradou
- 3. 1947 – Marshallov plán - plán finančnej pomoci Európe, bol podmienený vytvorením inštitúcie, ktorá by celý
- 4. „Otcovia Európy“ Robert Schuman – francúzsky minister zahraničných vecí Alcide de Gasperi – povojnový predseda talianskej
- 5. Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) Prvotná iniciatíva – Deklarácia z 9.5.1950, ktorej autorom bol Robert
- 6. Vznik Európskych spoločenstiev Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) Podpísané v Ríme
- 7. Prostriedkami na dosiahnutie cieľov bolo odstránenie prekážok obchodu, ako sú colné tarify a iné obmedzenia obchodu,
- 8. Sídla orgánov 1. Brusel: Rada, Komisia, Hospodársky a sociálny výbor 2. Luxemburg: Niektoré rokovania Rady, Súdny
- 10. Zaujímavosti Európska únia má rozlohu takmer 4 mil. km2. Pri pohľade na mapu sveta to nie
- 11. Budúcnosť Európskej únie 2 modeli usporiadania: Federácia štátov- Supersilný štát- spojené štáty európske, strata suverenity v
- 12. CIELE EURÓPSKEJ ÚNIE Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov Únia ponúka
- 13. Únia vytvorí hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta
- 14. Prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ Spoločný trh – harmonizácia právnych poriadkov, ochrana spotrebiteľa Spoločné politiky –
- 15. Prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ Voľný pohyb tovaru Voľný pohyb služieb a sloboda podnikania Voľný pohyb
- 16. Členstvo v Európskych spoločenstvách 1951 Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko 1973 Veľká Británia, Írsko, Dánsko
- 17. Veľká Británia podala po prvýkrát prihlášku v roku 1961, no Francúzsko vetovalo schválenie vstupu, Keďže fran.
- 18. a až po rezignácii prezidenta de Gaulla bola v roku 1973 tretia žiadosť Veľkej Británie o
- 19. Zmluvy upravujúce model EÚ
- 20. Jednotný európsky akt Prijatý v roku 1986 Najradikálnejšia a najvýznamnejšia reforma zakladajúcich zmlúv od vzniku Spoločenstiev
- 21. Európsky parlament získal právo veta v otázke prijímania nových členských štátov a uzavierania zmlúv o pridružení
- 22. Maastrichtská zmluva - vznik Európskej únie Zmluva o Európskej únii podpísaná v Maastrichte 7.2.1992 zástupcami 12
- 23. Dáni vyslovili v referende nesúhlas s Maastrichtskou zmluvou. Dôvodom bol najmä nesúhlas s ustanoveniami o vytvorení
- 24. Význam Maastrichtskej zmluvy spočíva predovšetkým v tom, že dosiahla ďalší stupeň integrácie členských štátov. Podstatný prínos
- 25. Európske hospodárske spoločenstvo sa zmluvou premenovalo na Európske spoločenstvo, vytýčilo si základné ciele: Vytvorenie hospodárskej a
- 26. Zmluva výrazne posilňuje sociálny aspekt a na sociálnu politiku orientované základné princípy. Ako základný postulát Spoločenstva
- 27. Maastrichtská zmluva ďalej zaviedla Európsky systém centrálnych bánk, zriadila Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku.
- 28. Amsterdamská zmluva Podpísaná 2. augusta 1997 Hlavným cieľom bolo pripraviť EÚ na prijatie nových členov, pokročiť
- 29. Zmluva z Nice Podpísaná v decembri 2000 Hlavná úloha: pripraviť EÚ na budúce rozšírenie, dosiahnuť dohodu
- 30. LISABONSKÁ ZMLUVA
- 31. Lisabonská zmluva Podpísaná lídrami EÚ 13.12.2007, čím sa ukončili niekoľkoročné vyjednávania o inštitucionálnych otázkach Mení a
- 32. Viac demokracie a transparentnosti v Európe Posilnená úloha Európskeho parlamentu – nové dôležité oprávnenia v procese
- 33. Viac demokracie a transparentnosti v Európe Silnejší hlas občanov – 1mil. Občanov bude môcť vyzvať Komisiu,
- 34. Účinnejšia Európa Efektívne a účinné prijímanie rozhodnutí Stabilnejší a zjednodušený inštitucionálny rámec Zlepšenie životných podmienok Európanov
- 35. Propagovanie hodnôt EÚ Európa založená na právach a hodnotách, slobode, solidarite a bezpečnosti Začlení Chartu základných
- 36. EÚ ako hráč na svetovej scéne Nová funkcia Vysokého splnomocnenca Únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú
- 37. Ciele Európskych spoločenstiev a Európskej únie Podporiť hospodársky a sociálny vývoj Posilniť identitu EÚ na medzinárodnej
- 38. Predsedníctvo v EÚ Prezentácia krajiny a jej preferencií Predsedníctvo v Rade EÚ Zastupovanie Rady EÚ na
- 39. Orgány EÚ
- 40. Úloha medzinárodných organizácií Je teda nutné spomenúť, že nielen štáty určujú dnešné štandardy ľudských práv, ale
- 41. napríklad medzinárodnou zmluvou, pričom sa zaväzujú ich dodržiavať. Spomínané medzinárodné organizácie vykonávajú tiež úlohy medzinárodného súdnictva,
- 42. pričom každý hlasujúci je reprezentantom istej členskej krajiny, ktorá prostredníctvom svojho zástupcu môže realizovať svoje záujmy
- 43. Ich autoritu na medzinárodnej úrovni môžeme chápať tak, že krajiny, ktoré podliehajú ich správe a rozhodli
- 44. Európsky parlament volená inštitúcia, zložená zo zástupcov ľudu členských štátov, ktorí sú volení na obdobie piatich
- 45. Poslanci zasadajú podľa zoskupení do politických skupín. Najdôležitejšou právomocou EP je účasť na tvorbe legislatívy, ktorá
- 46. K dôležitým právomociam EP patrí účasť na jednaní o rozpočte, kedy EP môže väčšinou hlasov zmeniť
- 47. Stále plenárne zasadania sa konajú každý mesiac v rozsahu jedného týždňa v sídle EP v Štrasburgu.
- 48. Európska rada Pôvodne rada ministrov- hlavný rozhodovací a koordinačný orgán Únie zodpovedný za plnenie integračných cieľov.
- 49. Zloženie rady je determinované prejednávanou agendou a zasadajú v nej ministri zodpovedný za danú oblasť. Spojovacím
- 50. V predsedníctve Rady sa členské krajiny striedajú po šiestich mesiacoch podľa predom daného poradia. Predsednícka krajina
- 51. Komisia (Európska komisia)- iniciatívny, výkonný a správny orgán, ktorý symbolizuje nadnárodný charakter európskej integrácie. Má jednak
- 52. s možnosťou zahájiť jednanie v prípade, že niektorý členský štát nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy. Podľa
- 53. Komisárov nominujú jednotlivé členské štáty, nie su však reprezentantmi štátu, ktorý ich delegoval. Kritérium nezávislosti ich
- 54. Každému komisárovi je pridelený jeden rezort, za ktorý zodpovedá. Komisiu ako celok schvaľuje Európsky parlament na
- 55. Členstvo v Európskej únii O členstvo sa môže uchádzať každý európsky štát, ktorý rešpektuje princípy slobody,
- 56. Členstvo predstavuje súhrn práv a povinností členských štátov, ktoré im vyplývajú z komunitárneho a úniového práva.
- 57. Ukončenie a obmedzenie členstva Primárne právo vylúčenie členského štátu ES nepripúšťa Je možné pozastaviť výkon niektorých
- 58. Pozastavenie členských práv Rada rozhodne, že existuje riziko vážneho porušenia princípov Európskej únie a zároveň adresovať
- 59. Slovensko po vstupe do EÚ
- 60. Fenomén populizmu v dvoch rozmeroch: Využitie aspektu nacionálneho populizmu prichádza s cieľom prekrytia negatívnej ekonomickej situácie
- 61. aby podsunuli obyvateľstvu so zhoršenou sociálnou situáciou danú historickú tematiku a cieľom je tak donútiť obyvateľstvo
- 62. Spomínaný fenomén populizmu je pre viaceré vlády oveľa jednoduchšie a efektívnejšie využívať ako systematickú náhradu namiesto
- 63. 2. Popritom strana Smer-SD tým, že sa začína ideologicky a programovo profilovať ako ľavicová sociálnodemokratická strana,
- 64. sociálnych výhod smerom k bežnému obyvateľstvu (napr. vianočné príspevky) Aj na základe kombinácie využívania oboch fenoménov
- 65. Po vstupe do EÚ slovenské politické strany naplnili svoj hlavný dlhodobý strategický cieľ, ktorý spájal aj
- 66. Po naplnení tohto strategického cieľa však môžeme konštatovať určitú stabilizáciu vytvorených pozícií a po vyše desiatich
- 67. Prirodzeným motivačným bodom by malo byť dobiehanie úrovne politickej kultúry a životnej úrovne vo vyspelejších krajinách
- 68. Namieste tu je preto citát zakladateľa prvej československej republiky T. G. Masaryka, ktorý sa vyjadril, že
- 69. teda zhodnotenie súčasných pozitívnych a negatívnych aspektov a načrtnutie novej dlhodobej vízie na ďalších 25 rokov.
- 70. a často tak aplikujú rozhodnutia, ktoré nie sú ekonomický výhodné, ale sú efektívne z krátkodobého hľadiska
- 71. Z dlhodobého strategického hľadiska je to negatívny fenomén, ktorý nepodporuje vnútropolitickú dlhodobú víziu rozvoja a napredovania
- 72. 2 modely ekonomickej transformácie SR
- 73. Vyformovali sa dve názorové a postojové spektrá: Prvá skupina okolo koaličných strán vlády Vladimíra Mečiara presadzovala
- 74. týmto by si slovenská ekonomika voči zahraničnej konkurencii zabezpečila väčšiu ekonomickú samostatnosť a nebola by tým
- 75. Jednalo sa o logický proces zmeny z komunisticky orientovanej ekonomiky na protrhové kapitalistické mechanizmy. Spomínaný proces
- 76. 2. Druhé názorové spektrum sa profilovalo okolo opozičného tábora a reprezentoval ho viacmennej podpredseda vlády a
- 77. Zdôvodnenie danej koncepcie bolo ovplyvnené koncepčným a systematickým náhľadom, že SR nemá dostatočný odborný potenciál a
- 78. že koncepcia, ktorú zastrešoval minister financií našla výraznejšie a efektívnejšie uplatnenie ako koncepcia vlád Vladimíra Mečiara,
- 79. ale z odborného hľadiska sa daný model reálne neosvedčil a postupne pod vplyvom nevydarenej privatizácie sa
- 80. keď väčšina strategických podnikov a bánk je vo vlastníctve zahraničných korporácií, ale z pragmatickej stránky veci
- 81. Politická kultúra v SR a miera občianskej mobilizácie
- 82. Slovenská ekonomika v spracovanom období dosahuje určité ekonomické úspechy a je ostatnými zahraničnými partnermi a odborníkmi
- 83. kde ODS obhajovala úspech slovenských reforiem a brala si ho ako príklad pre svoju budúcu ekonomickú
- 84. Pri tejto príležitosti je nutné si uvedomiť, že vo väčšine štátov by daný trend vyvolal potenciálne
- 85. Avšak vnútrospoločenská klíma v slovenskej spoločnosti je determinovaná a ovplyvnená historickou tradíciou tzv. poddanskej kultúry. Konkrétne
- 86. Z toho vyplýva určitý dlhodobý trend, že slovenská spoločnosť nemá v sebe zakotvené hlbšie mobilizačné faktory,
- 87. kde ďalším faktorom bola motivácia, že pokiaľ slovenská spoločnosť dokáže absorbovať dané reformy skôr sa priblíži
- 88. môžeme na opačnej strane vidieť napríklad v štátoch ako Francúzsko, ktoré sú historicky ovplyvnené vyššou mierou
- 89. (Napríklad, keď sa vo Francúzsku zvýšila cena mlieka o niekoľko centov prebehnú radikálne protesty niekoľko stotisícov
- 90. Migračná kríza Vlčej
- 91. Schengenský systém Zmluva o postupnom rušení hraničných kontrol na spoločných hraniciach (Schengen I.) podpísaná v júni
- 92. Schengenský systém Schengenský informačný systém I. – spustený v roku 1995, obsahuje informácie o: Hľadaných osobách,
- 93. Vplyv migračnej krízy na Slovensko Z hľadiska hodnotenia migračnej krízy a jej vplyvu na Slovenskú republiku
- 94. Najväčší tlak je smerovaný na štáty, ktoré majú hranicu uzavretú so Šengénskym systémom, konkrétne sa jedná
- 95. Maďarsko je tranzitnou krajinou cez, ktorú prechádza jedna vetva utečencov zo Sýrie, ktorý svoju cestu prechádzajú
- 96. Bezpečnostná hrozba pre Slovensko Z bezpečnostného hľadiska nepredstavuje imigračná kríza pre Slovensko bezprostrednú hrozbu. Slovensko z
- 97. Avšak imigračná vlna zohráva dôležitú úlohu vo verejnej mienke a všeobecnom vnútrospoločenskom diskurze Slovenska, kde sa
- 98. Slovensko nie je cieľovou krajinou imigračnej vlny aj napriek tomuto faktu sa začína slovenská verejná mienka
- 99. Vplyv EÚ na migračnú politiku v SR Vnútrospoločenskú diskusiu medzi politickými stranami a občanmi výrazne ovplyvnilo
- 100. Avšak určitý tlak a pochybnosti ohľadom funkčnosti tohto zoskupenia zohralo hlasovanie v rámci Európskej rady, kde
- 101. čo môže celkovo vyvolať rôzne prejavy násilia a aktivizovania rôznych extrémistických skupín. Na úrovni bezpečnostnej pripravenosti
- 102. Riešenie migračnej krízy Ako riešenie migračnej krízy zasahujúcej Slovensko len sekundárne sa javí riešenie migračnej situácie
- 103. Spolupráca s Tureckom na riešení krízy sa javí v tejto oblasti ako kľúčová. Ohniskom krízy sú
- 104. Geopolitická a bezpečnostná stabilizácia situácie v týchto regiónoch môže byť receptom na riešenie migračnej krízy v
- 105. čo môže vyvolať viaceré bezpečnostné riziká, z dôvodu nemožnosti skontrolovať identitu migrantov a niektorí môžu byť
- 106. Z pohľadu riešenia migračnej krízy sa pre Slovensko javí daný problém zo strategického ako ťažko riešiteľný,
- 107. Je potrebné rozlíšiť medzi ekonomickými a vojnovými migrantmi ekonomickí by mali byť určite vrátený za hranice
- 108. Kto je cieľom imigrantov? Nemecko..ale konkretne Bavorsko lebo je najbohatší región v európe. Najlepšie podmienky pre
- 110. Скачать презентацию