Materiálová dispozícia, metódy určovania potrieb materiálu

j. odkiaľ dopyt prichádza, kde vzniká t. j.:
nezávislá potreba - charakteristická dopytom zákazníkov po finálnych výrobkoch, potrebou náhradných dielov pre neplánované a havarijné opravy,
závislá potreba – odvodená z nezávislého dopytu, resp. od potreby iných položiek a dá sa presne vypočítať na základe výšky potreby týchto položiek,
priebeh dopytu v čase:
trvalá potreba – spojitá – požiadavky na príslušný výrobok prichádzajú trvale, môžu sa vyskytnúť aj výkyvy v ich veľkosti v čase, tento priebeh je charakteristický pre nezávislý dopyt
nárazová potreba – nespojitá – pri závislej potrebe, v prípadoch, ak podnik vyrába určitý výrobok po dávkach, teda pri striedaní viacerých výrobkoch na výrobnom zariadení.

a riadenie zásob.
Bilančná rovnica pre plánovanie:
doplnenie zásoby =
Hrubá potreba – (zásoba na sklade – poistná zásoba – rezervovaná zásoba + zásoba na ceste)

metóda – metóda rozpadu kusovníka
podľa výrobných stupňov – odpovedá výrobno-technickému postupu daného výrobku, stráca prehľadnosť, ak jeden typ dielu vstupuje na viacerých výrobných stupňoch,
podľa dispozičných stupňov - každý materiál resp. diel je uvedený v kusovníku len na jednom stupni a to, kedy prvýkrát vstupuje do výrobku, nevýhodou je výroba dielov vopred – náklady na skladovanie,
Syntetická metóda – inverzný kusovník
nevychádza z kusovníkov finálneho výrobku, ale pre nakupovaný materiál je zhotovený zoznam všetkých dielov, na výrobu ktorých je materiál použitý, pre tieto dielce je určený zoznam montážnych zostáv, do ktorých vstupujú a pre montážne zostavy zoznam všetkých finálnych produktov, na výrobu ktorých sú tieto zostavy použité.
Grafická metóda – Gozinto graf
orientovaný graf, uzly predstavujú jednotlivé suroviny, diely, zostavy, hrany spájajú uzly i, j vtedy, ak položka, reprezentovaná uzlom i, priamo vstupuje do nadradenej zostavy, reprezentovanej uzlom j. hrany sú ohodnotené ai,j – udáva množstvo jednotiek položky i,

náhradných dielov pri neplánovaných opravách.
Sekundárna potreba – závislá – potreba danej položky pri výrobe finálneho výrobku.
Riešenie začíname u uzla, ktorý nemá už väzby na ďalšie uzly v grafe – finálne výrobky.

predpoveď môže vzniknúť len pri vhodnej kombinácii poznania minulosti, intuície, skúsenosti.
Každá predpoveď má kvantifikovať nielen absolútnu výšku dopytu, ale aj odhaliť či dopyt vykazuje:
Sezónnosť – výkyvy v dopyte v priebehu určitého obdobia najčastejšie počas roka /niekedy aj počas mesiaca, týždňa/,
Trendy – trvalé vývojové tendencie v spotrebe klesajúceho, stúpajúceho resp. stagnujúceho charakteru, ktoré sa prejavujú počas dlhšieho časového obdobia,
Cyklickosť – výkyvy dopytu s periódou dlhou niekoľko rokov, predovšetkým v dôsledku hospodárskeho vývoja,
Náhodné pohyby – úplne náhodný charakter dopytu, ťažko predpovedať.

výrobky a náhradné diely, obchodné tovary
Sekundárna – suroviny, jednotlivé diely a stavebné skupiny, ktoré sú potrebné na to, aby sa primárna potreba mohla zabezpečiť
Terciárna – zahŕňa pre výrobu nevyhnutné pomocné a prevádzkové materiály napr. olej do stroja, náradie, pomôcky
Brutto – predstavuje na určité obdobie vzťahujúcu sa celkovú potrebu tovarov, a to nezávisle od toho, či ide o primárnu, sekundárnu resp. terciárnu potrebu, ale bez zohľadnenia zásob
Netto – je to brutto potreba po odpočítaní zásob
Doplnková – pripočítava sa k brutto potrebe, najmä z dôvodu krytia mimoriadnych účelov napr. testy, skúšky materiálu a nepodarky

– 400ks,
týždeň – 600ks.
K dispozícii je kusovník podľa výrobných stupňov. Kusovník podľa dispozičných kusov.
Úloha: Východiskom bude prepočet viazaný na jednotlivé týždne.
Vypočítať brutto potrebu jednotlivých dielov:
výrobných stupňov,
dispozičných stupňov.
Zostaviť Gozinto graf a vypočítať potrebu podľa tohto grafu.

X1 podľa výrobných stupňov a kusovníka podľa dispozičných stupňov ostáva na danom výrobnom stupni ten komponent, ktorý sa nachádza na danom výrobnom stupni v oboch typoch kusovníkov, ostatné položky sa presúvajú o úroveň nižšie.

na výrobu jednotky produkcie stanovenej kvality za daných technicko-organizačných podmienok. Je to miera spotreby materiálu, resp. údaj vzťahujúci sa k jedinému výrobku, vyjadrená je v jednotkách množstva:
norma spotreby hlavného materiálu,
norma spotreby pomocného materiálu,
nutné straty a odpad pri pracovných operáciách..
Norma zásob je množstvo materiálovej zásoby potrebnej na zabezpečenie plynulosti výrobného procesu.
Normatív zásob vyjadruje množstvo (výšku) zásob na celý súbor výrobkov, vyjadrený je prevažne v hodnotových jednotkách.
Normatív výrobných zásob predstavuje primerané množstvo peňažných prostriedkov, ktoré je viazané vo výrobných zásobách. Činitele, ktoré ovplyvňujú jeho výšku, sú:
norma zásob,
priemerná denná spotreba.
Časová norma predstavuje dĺžku obdobia, počas ktorého sú zásoby viazané na sklade. Skladá sa z troch častí:
prvá/hlavná zložka - dodávkový cyklus: interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi dodávkami, na základe dodávkového cyklu je špecifikovaná bežná zásoba,
druhá zložka - poistná zásoba: zásoba využiteľná v prípade nepredvídaných porúch v dodávkach,
tretia zložka – technologická zásoba: dĺžka obdobia, počas ktorého materiály zrejú, je nutné s ňou uvažovať pri niektorých druhoch materiálov.