Trh práce a politika nezamestnanosti

Содержание

Слайд 2

Trh práce Trh práce je miesto, kde sa stretáva dopyt po

Trh práce
Trh práce je miesto, kde sa stretáva dopyt po práci

zo strany potenciálnych zamestnávateľov s ponukou práce, ktorú predstavujú uchádzači o zamestnanie, pričom predmetom kúpy a predaja nie sú jednotlivé osoby, ale ich pracovná sila.
Trh práce je teda trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca.
Слайд 3

Subjekty trhu práce Trh práce predstavuje na jednej strane ponuku pracovných

Subjekty trhu práce
Trh práce predstavuje na jednej strane ponuku pracovných miest,

resp. trh pracovných príležitostí a na druhej strane predstavuje ponuku pracovných síl. Pre analýzu diania na trhu práce vychádzame z 2 základných komponentov trhu práce, a to ponuky práce a dopytu po práci, ktorých vzájomné pôsobenie v ideálnych podmienkach vyúsťuje do rovnováhy na pracovnom trhu.
Слайд 4

Ponuka práce Ponuka práce je na trhu zastúpená domácnosťami, ktoré na

Ponuka práce
Ponuka práce je na trhu zastúpená domácnosťami, ktoré na pracovný

trh prichádzajú ponúkať svoje schopnosti, zručnosti a znalosti.
Krivka ponuky práce

dôchodkový efekt

substitučný efekt

Слайд 5

Dopyt po práci Pod pojmom dopyt po práci rozumieme celkový objem

Dopyt po práci
Pod pojmom dopyt po práci rozumieme celkový objem pracovných

síl, ktoré na trhu práce, pri určitej výške mzdy, požadujú jednotliví zamestnávatelia.
Dopyt po práci je reprezentovaný štátnymi alebo verejnými inštitúciami, výrobcami, ktorých cieľom je maximalizácia zisku.
Dopyt po práci je klesajúcou funkciou reálnej mzdovej sadzby.
Слайд 6

Rovnováha na trhu práce Rovnováha na trhu práce je dosiahnutá pri

Rovnováha na trhu práce
Rovnováha na trhu práce je dosiahnutá pri

plnej zamestnanosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Táto rovnováha nastáva, ak sú pracovné miesta vytvorené na trhu práce obsadené ekonomicky aktívnym obyvateľstvom.
Слайд 7

Nezamestnanosť Jedným z najzložitejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha

Nezamestnanosť
Jedným z najzložitejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha o

vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým problémom, sociálnym a politickým problémom.
Слайд 8

Najčastejšie príčiny nezamestnanosti „čierna“ práca, z ktorej ľudia neodvádzajú povinné odvody

Najčastejšie príčiny nezamestnanosti

„čierna“ práca, z ktorej ľudia neodvádzajú povinné odvody a

dane a popri ktorej poberajú podporu,
neochota firiem zamestnávať čerstvých absolventov škôl a mužov pred základnou vojenskou službou,
odchod zo zamestnania z vlastnej vôle – nízky plat,
Слайд 9

Miera nezamestnanosti u – miera nezamestnosti (v %) , U –

Miera nezamestnanosti

u – miera nezamestnosti (v %) ,
U – počet nezamestnaných,
L

– počet pracovných síl.
Слайд 10

Formy nezamestnanosti Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje v rôznych formách. Na

Formy nezamestnanosti
Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje v rôznych formách. Na

základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú, štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť.
Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami a rôznymi etapami životného cyklu.
Štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, ak existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich.
Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky.
Слайд 11

Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť Dobrovoľná nezamestnanosť môže byť aj ekonomicky efektívna.Vzniká

Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť

Dobrovoľná nezamestnanosť môže byť aj ekonomicky

efektívna.Vzniká súlad medzi ponukou pracovných síl a dopytom po pracovných silách.
O nedobrovoľnej nezamestnanosti hovoríme vtedy, ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci nižší, než celková ponuka práce.
Слайд 12

Dôsledky nezamestnanosti Ekonomické dôsledky : nevyhnutnosť vyplácania podpory v nezamestnanosti a

Dôsledky nezamestnanosti

Ekonomické dôsledky :
nevyhnutnosť vyplácania podpory v nezamestnanosti

a vyplácanie sociálnych dávok nezamestnaným,
strata kvalifikácie a náklady na rekvalifikáciu,
zníženie príspevkov do fondov sociálneho zabezpečenia,
pokles miezd, v prípade preradenia na prácu s nižším ocenením
Sociálne dôsledky :
vplyv na rodinu a životnú úroveň,
zníženie príjmov, teda aj pokles životnej úrovne,
vplyv na psychickú a fyzickú dispozíciu,
strata sebadôvery, pocit neužitočnosti a vplyv na rozmer a vnímanie času.